White Lines ani zďaleka nie je seriálom roka, ale vaše oči kvalitne nakŕmi

5
(2)

White Lines – seriál z produkcie Netflixu od tvorcu La Casa de Papel

Álex Pina. Ak lovíte v pamäti, odkiaľ vám je toto meno známe, tak vám našepkám. O bella ciao, bella ciao, bella ciao, ciao, ciao…tak už to máte? Správne, jedná sa o tvorcu seriálu La Casa de Papel, ktorý predčasom doslova pobláznil celý svet. Po akčnej vykrádačke v tmavých zákutiach Španielskej národnej banky a kráľovskej mincovne tentokrát zažijeme mysterióznu jazdu po slnečnej Ibize, na ktorej sú nespútané párty a elektro hudba pevnou mantrou obyvateľov ostrova. Netflix nám v týchto dňoch ponúka ďalší seriál z vlastnej produkcie s názvom White Lines.
 
Náhly prívalový dážď v španielskej púšti neúmyselne odhaľuje časť pod pieskom ukrytého mumifikovaného tela. Všetko nasvedčuje tomu, že ide o bývalého DJ-a Axela Walkera (Tom Rhys Harries), ktorý záhadne zmizol pred dvadsiatimi rokmi. Aj keď je viac ako jasné, že ho niekto zavraždil, španielska polícia sa nehodlá prípad ďalej vyšetrovať, keďže sa po dvadsiatich rokoch považuje za premlčaný. Ako sa dozvedáme hneď v pilotnom diely, Axel bol zapletený s dcérou zo zločineckej rodiny Calafatovcov, ktorá na Ibize vlastní celú sieť prestížnych klubov. Navyše, svojím životným štýlom, ktorý bol vždy maximálne na hrane si za svoj krátky pobyt na ostrove stihol mnohých rozhnevať, takže z jeho vraždy možno podozrievať takmer kohokoľvek.


Axelov príbeh verzus Zoeino pátranie po bratovom vrahovi

Dej White Lines sa odohráva v dvoch časových líniách. V tej prvej sa ocitáme v minulosti, v 90. rokoch vrcholového obdobia štyroch mladých ľudí. Podrobnejšie sa oboznamujeme  s príbehom Alexa, ktorý opustil rodný Manchester, no najmä svojho otca a milovanú sestru, aby mohol žiť slobodnejší život a robiť hudbu, ktorá bola pre neho všetkým.  Blízke stretnutie s rajom a možnosť splniť si svoje ciele mu poskytla práve nespútaná Ibiza.  Čaro španielskeho ostrova objavujeme cez príjemnú retro optiku a podmanivé slnečné zábery, ktoré sú častokrát snáď tou najsilnejšou výsadou celého seriálu.
White Lines
Zdroj: nme.com
Druhá línia je obrazom súčasnosti, v ktorej na ostrov prichádza Zoe (Laura Haddock), Axelova mladšia sestra, ktorá zúfalo túži po všetkých tých rokoch odhaliť pravdu o bratovej smrti. Nečaká však, že španielsky ostrov s panenskou prírodou je zároveň aj domovom drogových dílerov, prívržencov sexuálnych orgií, či bohatej a skazenej rodiny Calafatových. A že biele čiary sa nepodávajú iba na tácke, ale občas sa ťahajú aj po rodinnom trávniku, po ktorom neskôr pobehujú psy s bielym ňufákom. Zoe ako uzlíček nervov, ktorý už raz pred dvadsiatimi rokmi raz explodoval potrebuje túto uvoľnenú atmosféru ako soľ. Ibiza ju postupne učí odhadzovať svoje životné istoty, zakorenenú upätosť a pomáha jej akceptovať samú seba.


Heslo ostrova – Carpe diem

Anglický seriál, ktorý spája ľudí spolupracujúcich na populárnej historickej Korune (2016 – 2020) s tvorcom spomínanej La Casa de Papel hudobne oprašuje španielske klasiky. Tentokrát Bela ciao strieda rovnako živelné Bamboleo a následne dostáva priestor hlasná pulzujúca hudba, ktorá v súhre s neónovými svetlami dokonale navodzuje nemravnú atmosféru ostrovných nočných klubov. V 10-dielnej sérii sa často do popredia dostáva myšlienka nepísaného ostrovného pravidla  „Carpe diem“ – Ži v prítomnosti, ži naplno. Známy citát antického autora Horatia sprevádza prakticky celý dej seriálu. Divák sa cez postupné spoznávanie postáv a ich pohnútok zamýšľa nad tým, či je lepšie prežiť každý životný moment naplno, bez uvažovania nad dôsledkami činov alebo naopak je správnejšie viesť rozumný, pokojný život bez väčších rizík, no na úkor nespoznania skutočnej vášne. Ako nám však jednotlivé situácie ukazujú, odpoveď na nevyslovenú otázku je opäť niekde uprostred.
Axel
Zdroj: somagnews.com

Seriálu White Lines sa oplatí venovať čas už len pre jeho vizuálnu formu. Kamera cez obrazy fauny a flóry verne zachycuje charakteristický rytmus a atmosféru jedinečného ostrova. Úchvatné podhladinové bazénové zábery zas potešia každého diváka, ktorý dokáže odpustiť obsahové slabiny seriálu, pokiaľ kompenzáciou za ne dostanú jeho oči kvalitné krmivo. Hneď miesto v pilotnej časti, v ktorej je objavené Axelovo telo sa odohráva na španielskej púšti Tabernas, ktorá sa považuje prakticky za jedinú púšť v Európe. Už v 60. rokoch ju objavil taliansky režisér Sergio Leone a jej jedinečnosť využil pri natáčaní svojich známych westernov. V 70. rokoch sa už Tabernas pre obľubu ďalších filmových tvorcov začal nazývať ako „Európsky Hollywood“.

Najväčšie mínus seriálu – jeho hlavná predstaviteľka

Osviežujúco funguje aj dvojjazyčné spojenie britskej angličtiny a vášnivej španielčiny. Čo však vo White Lines zlyháva najviac je jeho hlavná predstaviteľka. Najotravnejšie sú jej monológy do kamery, ktoré pôsobia otupne a rušivo. Ak by sa z deja úplne vyškrtali, seriálu by to iba výrazne pomohlo. Pretože po informačnej stránke sú to iba prázdne schránky bez akejkoľvek pridanej hodnoty. Našťastie seriál ponúka niekoľko ďalších a zaujímavejších postáv. Tou najvydarenejšou a najzábavnejšou je azda osobný ochranca rodiny Calafatových, charizmatický Boxer (Nuno Lopes).

White Lines treba dať šancu. Aj keď ide o značne nevyvážené dielo, rozhodne by som ho striktne nezatracovala. V početnej zbierke snímok, ktoré nám známa platforma ponúka sa nájdu aj ďaleko slabšie seriálové odvary. Pripravte sa však na mierne schizofrenické striedanie pocitov. Na scény, ktorým nie je čo zásadne vytknúť, či na príjemné slnkom zaliate zábery, pri ktorých vás hrejivé lúče doslova pošteklia až cez obrazovku. Ale aj na také, ktoré vás vzápätí svojou lacnosťou nepríjemne schladia a vy sa máte chuť sklamane pýtať tvorcov: Prečo? Rovnako je to aj s pomerne často využívanými spomalenými zábermi. Tie vyznievajú tak ako aj pri La Casa de Papel skôr gýčovo ako efektne. Jednoducho máte zo seriálu pocit, akoby sa počas jeho natáčania na pľaci striedali niekoľkí režiséri. Pričom každý z nich má o konečnom výsledku úplne inú predstavu.
Dopátrať sa k menu Axelovho vraha prekvapivo ani tak nie je tou najsilnejšou pohnútkou k dopozeraniu seriálu. Ide skôr o spomínané jednotlivé momenty a celkovú atmosféru ostrova. Seriál si dokážu užiť aj netínedžeri, ktorí v súčasnosti vedú už práve ten pokojný „nudný“ život. Možno práve takouto formou si radi zaspomínajú na časy prehýrených nocí, kedy sa domov vracali až v nedeľu pri východe slnka a s tajomným úsmevom na tvári.

Vyjadri svoj názor. Ako sa ti páčil môj príspevok? 🙂

Ohodnoť príspevok kliknutím na hviezdičky

Priemer 5 / 5. Už ohodnotilo: 2

Zatiaľ žiadne hodnotenie. Buď prvý!

Zdieľaj
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *