Voir le jour je žiaľ iba priemernou drámou s absentujúcimi výraznejšími momentami

0
(0)

Voir le jour ponúka bližší náhľad do nemocničného prostredia a zodpovednej práce pôrodných asistentiek

Francúzska Marion Laine je predovšetkým herečkou v televíznych seriáloch, no na konte má taktiež zopár snímok, pod ktoré sa podpísala po režisérskej, ale i scenáristickej stránke. Do tejto skupiny patrí aj jej najnovší film Voir le jour (2020), ktorý prináša témy viac než aktuálne a jeho zaradenie do ponuky HBO GO je rovnako trefne načasované.

Ústrednou hrdinkou je pôrodná asistentka Jeanne (Sandrine Bonnaireová), ktorá ako slobodná matka vychováva svoju osemnásťročnú dcéru Zoe. Väčšinu deja nás sprevádza po nemocničnom prostredí, čím nám umožňuje hlbšie preniknúť do náročného a nedoceneného sveta zdravotných sestier. A v ňom sa tých skutočných hrdiniek nachádza hneď niekoľko.

Podstavy, neustále nadčasy, nervózne pacientky a nezmyselné príkazy zo strany vedenia. Týmto všetkým faktorom musia, popri starostlivosti o životy iných, dennodenne čeliť. Pričom samy sa nemôžu dopustiť ani najmenšieho pochybenia. I sekunda neopatrnosti v ich postavení dokáže zavážiť a viesť k fatálnym následkom, ukončiac už i tak kratučký život novorodenca.

Práve jedna z takýchto tragických nehôd rozbúri v Jeanne vnútorný nepokoj a obnoví potlačované spomienky na jej divokú mladosť. Začína prehodnocovať svoj doterajší život a uvedomuje si, že mnohé jej sny zostali iba načaté kdesi na polceste. Tehotenstvom ukončená kariéra speváčky sa jej v mysli začína symbolicky prepletať so stereotypným kolotočom, v ktorom zastáva dvojrolu zodpovednej matky / pôrodnej asistentky. Minulosť je bolestivá, no v súčasnej pozícii je naopak často vnímaná ako bezvýznamný článok, ktorý nemá moc pohnúť svetom.

Voir le jour - filmová recenzia
Zdroj: rtbf.be

Francúzska dráma dopláca na nezaujímavé spracovanie

Snímka na prvý pohľad láka hneď na niekoľko naliehavých tém. Problémom však je, že im nedokáže poskytnúť dostatočne zaujímavý obal a spracovanie, ktoré by prinieslo aspoň zopár zásadných momentov. Poslabšie sú najmä zábery z retrospektívy, pri ktorých aj kamera dosť výrazne prehráva. Francúzska dráma si po celý čas iba tak plynie. Občas lenivo odbočí k jemným zápletkám, no až na jednu záverečnú scénu, ktorá si už len z ľudskosti vypýta divácku pozornosť, sa udržuje v pomerne nevýraznom móde.

Pri sledovaní taktiež cítiť odraz režisérkinej blízkosti k televíznemu prostrediu, pretože Voir le jour pôsobí skôr ako televízny projekt a scénky z nemocničného prostredia miestami naberajú až dokumentárny charakter. Herecké (prevažne ženské) obsadenie je i napriek väčšine nepoznaných tvárí prirodzené, no na druhej strane opäť ničím výrazne vybočujúce. K známejším herečkám patrí azda len Portugalčanka Aure Atika a samotná Sandrine Bonnaire. Tá si už v mladosti zahrala po boku hviezdy akou je Gérard Depardieu.

Režisérka chvíľami odbočuje z fokusu na Jeanne a obsah zahusťuje niekoľkými pálčivými témami (interupcia, domáci pôrod…), ktoré budú spoločnosť snáď navždy polarizovať do dvoch rozhnevaných táborov. Taktiež možno až príliš doslovne upozorňuje na žalostný stav zdravotníctva a na nedostatočne ohodnotené profesie, bez ktorých by sme zároveň nedokázali fungovať. O týchto dierach v systéme však všetci už dávno vieme a Marion Laine neprekvapivo s návrhmi na riešenia ani neprichádza.

Za osviežujúce možno považovať zachytenie generačných rozdielov a obyčajný zásah času, ktorý vplyvnom doby preladil prístup súčasných budúcich mamičiek v kompletnom procese tehotenstvo – pôrod – starostlivosť a výchova o dieťa. Rozdiely možno badať i v samotnom uchopení zodpovedného povolania. V jednej chvíli sledujeme asistentku hlásiacu sa k staršej generácii a jej urputný boj za prirodzené počatie bez zásahov, vybudovaním pôrodného domu v areáli nemocnice. V ďalšej sa ženský kolektív dopĺňa o mladú praktikantku s umelými nechtami a s hlavou v oblakoch.

Rôzne prostredia a dejové línie spája jeden spoločný prvok – voda

Príbeh ponúka aj svoju artovejšiu rovinu napojenú na prvok, ktorý sprevádza praktický celý vývoj filmu. A tou je voda, ktorá má raz podobu ochrany plodu, inokedy tvorí životné prostredie medúz v akváriu (odkaz na povolanie ústrednej hrdinky v kapele Jelly-Fish) a v neposlednom rade poskytuje priestor na intímne rozhovory matky s dcérou, počas ktorých sa mladá Zoe zdôveruje so svojou vášňou k oceánu a potápaniu.

Voir le joir - film
Zdroj: sortiraparis.com

Pri francúzskej novinke z HBO GO cítiť snahu o vytvorenie niečoho hodnotného a nemožno ju označiť za vyslovene zbytočnú. Ide skôr o neurážlivé dielo, ktoré žiaľ nedokáže dostatočne zaujať a z pamäti sa pomerne rýchlo vytratí. Svoj potenciál nerozvíja a napriek tomu, že je jeho nosnou témou príchod nového človeka na svet, naservírovaný je nám iba akýsi slabý odvar skutočnej esencie života.

Hodnotím: 6/10

Vyjadri svoj názor. Ako sa ti páčil môj príspevok? 🙂

Ohodnoť príspevok kliknutím na hviezdičky

Priemer 0 / 5. Už ohodnotilo: 0

Zatiaľ žiadne hodnotenie. Buď prvý!

Zdieľaj
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *