The Projectionist – vyznanie režiséra umierajúcemu remeslu

5
(1)

The Projectionist: malý-veľký film z Dominikánskej republiky

Vyznanie režiséra umierajúcemu remeslu. Aj týmito slovami by sa dal stručne opísať film The Projectionist (2019), ktorý mal minulý rok svetovú premiéru na Miami Film Festival. José Maria Cabral, ktorý v tejto snímke stojí za réžiou aj scenárom je v súčasnosti považovaný za jedného z najdôležitejších režisérov Dominikánskej republiky. Napriek svojmu mladému veku (31 rokov) má už na konte sedem celovečerných filmov. S ich točením pritom začal už vo svojich šestnástich. Jeho dráma z väzenského prostredia Carpinteros (2017) sa stala prvým celovečerným dominikánskym filmom, ktorý bol uvedený na prestížnom Sundance Film Festival.

The Projectionist je zaujímavým spojením žánrov drámy, road movie a noiru. Hlavným hrdinom príbehu je Elisio (Félix Germán). Pomerne zanedbaný byt, dosluhujúci pojazdný kamión a 35 mm filmy sú tri základné piliere, ktoré tvoria celý jeho jednoduchý svet. Svet, v ktorom naopak absentujú základné články ako rodina, kamaráti, či starostlivá žena po jeho boku. Pomaly, ale isto starnúcemu mužovi jeho univerzum dokonale stačí, miluje ho a nachádza v ňom všetko, čo k naplneniu spokojnosti potrebuje.

The Projectionist
Zdroj: larevistadiaria.com/

Každodenný rituál v podobe fazule z konzervy a filmu na plátne

Po svojom otcovi zdedil štúdio, rôzne staré fotografie a filmové pásy. Ich obsahy si s nadšením premieta na svojom malom súkromnom plátne. Jeho každodenná životná rutina zahŕňa večery pri pohári vody s polotovarom fazule z konzervy, po naservírovaní ktorých následne z chladničky vyberá disketu s názvom “Večera”. S pupkom vytŕčajúcim spod rozopnutej košele sa pohodlne usádza. Začína obľúbený program v spoločnosti záhadnej krásky, ktorá sa náhle zjavuje na plátne. Táto neznáma tmavovláska sa mu prihovára cez pohyblivé obrázky, zvádza ho svojimi túžobnými pohľadmi, ladnými gestami a doslova žiada o jeho pozornosť. A divák ako pozorovateľ iba žasne nad tým, ako dokonale sa režisérovi podarilo zachytiť imaginárne spojenie medzi ňou a hlavným hrdinom. Ich tichú, no zároveň aj živú a tak reálne pôsobiacu neverbálnu komunikáciu.

Po týchto intímnych chvíľkach nasleduje nové ráno a Eliseo sa so svojim kamiónom vydáva po tých najodľahlejších kútoch Dominikánskej republiky. V ťažko prístupných dedinkách usporadúva vonkajšie premietania. Výmenou za drobné sa s jeho obyvateľmi delí o to najcennejšie čo má –  filmové príbehy.  Zároveň sledujeme smutný obraz súčasného sveta a jeho prirodzený vývoj. Na predstavenia chodí čoraz menej ľudí. V pozadí plátna sa črtajú paneláky preplnené siluetami neznámych postavičiek, ktoré dobrovoľne dávajú prednosť lacnému zážitku z malej vysielajúcej krabice pred pravou kinematografiou a jedinečnou atmosférou, ktorú dokáže sprostredkovať iba veľké plátno.

Pátranie po záhadnej žene

V jednu osudnú upršanú noc nastáva elektrický skrat a väčšina Elisiových pások je zničených. Obrazu milovanej ženy sa však nehodlá vzdať a tak sa vydáva na cestu pátrania po jej skutočnej identite. Milovník celulózy nie je typickým prototypom filmového hrdinu. Náznak úsmevu, či zvlášť radostných emócii pri jeho komunikácii s reálnymi ľuďmi iba ťažko postrehnúť. Svoju ľudskosť naopak prejavuje iba v scénach, v ktorých komunikuje s plátnom. Postavy v nich sú totiž tie jediné, ktorým dokáže oplatiť prijatú lásku.

Akékoľvek informácie o jeho minulosti, či o udalostiach, ktoré ho priviedli k aktuálnemu spôsobu života až na poslednú pol hodinu deja absentujú. A to je len dobre. Divák je tak nútený k hravosti a k práci s fantáziou. Chytá sa každého malého čriepka, ktorý počas svojej nasledujúcej cesty Eliseo neúmyselne odkrýva a vytvára si z nich svoj vlastný obraz príbehu. Pričom je nútený občas svoje domnienky následne škrtnúť a od istého bodu začať s odhaľovaním pôvodu tajomnej ženy odznova.

Dej dopĺňa živelná Rubí

Divákovi pri tom pomáha aj mladá, životom ostrieľaná Rubí (Cindy Galán), ktorá muža sprevádza na jeho ceste pátrania. Rubí je nesmierne zvedavá a práve vďaka nej sa dostávame aj ku knihe Pygmalion, ktorú objaví na kapote jeho auta. Známy príbeh o cyperskom kráľovi, ktorý sa zamiloval do ženy, ktorú sám vytesal,  je verným zrkadlom Eliseovho príbehu. Pretože ani on v bežnej šedej realite nenašiel takú, ktorá by bola dokonalejšia ako jeho spomínaná bohyňa.

The Projectionist
remezcia.com

To ako na nej lipne a ako ju uprednostňuje pred možnosťou potešenia s reálnou ženou je miestami až zvrátené a smutné. No v konečnom dôsledku tak zvláštne pekné, nesmierne pôsobivé a romantické. V deji je zachytených množstvo intímnych scén, v ktorých sa Elisio svojej éterickej múze prihovára, hladí ju cez plátno, či oslavuje jej narodeniny akoby bola fyzicky prítomná. Tu sa však do popredia pretláča otázka, či potrebuje muž pretvárať ženu na obraz svojich predstáv, aby ju bol schopný milovať. Pretože pokiaľ áno, jedná sa skutočne o lásku k žene, alebo iba k idealizovanej predstave? A aký dopad má tento fakt na ženu samotnú, túžiacu po obdive a láske tak veľmi, že je ochotná prispôsobiť sa niečej predstave na úkor vzdania sa vlastnej identity?

Festivalovú snímku dokáže oceniť len skutočný milovník filmu

The Projectionist sa zaoberá hneď niekoľkými témami.  Jednak poukazuje na nežiadúce efekty zrýchlenej doby, na ľudstvo, ktoré sa stále niekam ženie a túži niečo meniť. Pričom pri tom pachtení za novotou si niekedy ani nestihne uvedomiť, že niektoré veci sú dobré také, aké sú. A ich súčasná podoba im len pristane. Zároveň ide o veľmi intímne vyznanie režiséra, z ktorého jasne cítiť silnú lásku k filmu a nostalgický smútok k jeho pomaly zabudnutým počiatkom. Film je tu znázornený ako spojovací prvok (pekná scéna, v ktorej Rubí dostane nápad premietať na moste, ktorý v bežnom živote oddeľuje dva národy), ako kolektívny zážitok, ktorý v danom momente vytvorí z divákov jeden spoločný mikro vesmír.

Snáď len rovnaký filmový milovník, akým je sám hlavný hrdina dokáže jeho konanie a jeho vytvorený svet skutočne pochopiť. Porozumieť tomu, aké naplnenie mu sprostredkúvajú príbehy na plátne. Aké zadosťučinenie cíti, keď sleduje úsmevy divákov počas premietania jeho filmov. A aký vášnivý tanec vtedy prebieha v jeho duši. Akýmsi paradoxom je, že práve snímka, ktorý oslavuje tradičnosť a odmieta moderné cesty, akým sa k nám filmy v súčasnosti často dostávajú, sa aktuálne ponúka práve cez streamovaciu platformu HBO GO. The Projectionist uvádza do pohybu naše zmysly a vyhráva sa so svetlom a perspektívou. Ide o typický festivalový malý-veľký film, ktorý prináša hýčkanie duše a vôňu nostalgie. Keď po jeho vzhliadnutí divák opäť precitne do súčasného moderného sveta, bude sa v ňom odrazu cítiť akosi osamelo a cudzo.

Vyjadri svoj názor. Ako sa ti páčil môj príspevok? 🙂

Ohodnoť príspevok kliknutím na hviezdičky

Priemer 5 / 5. Už ohodnotilo: 1

Zatiaľ žiadne hodnotenie. Buď prvý!

Zdieľaj
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *