28. ročník Art Film Festu nám umožnil vychutnať si filmy v ich prirodzenom prostredí

5
(6)

28. ročník Art Film Festu dopadol viac než uspokojivo

Po minuloročnom vynechanom ročníku, ktorý zapríčinila nepriaznivá pandemická situácia, sa vďaka usilovnému tímu festivalu podarilo tento rok opätovne otvoriť brány svojich premietacích miest. 28. ročník festivalu sa musel popasovať s kapacitnými obmedzeniami kinosál, skrátiť svoje trvanie  z tradičných 9 dní na 5, čím sa z pochopiteľných dôvodov okresal aj balíček ponúkaných filmov.

Snáď nikto netušil, nakoľko budú mať  nutné opatrenia dosah na samostnú návštevnosť a atmosféru nášho najväčšieho filmového festivalu na SR. Počasie vyšlo až príliš dobre a miestami pripomínalo Saharu, no premietacie kinosály adekvátne schladili. Či už zabezpečeným vetraním alebo príbehmi, z ktorých miestami mrazilo. Samozrejmosťou boli aj rúška a šachovnicové sedenie. No i tak si myslím, že väčšina divákov, ktorá si do Košíc prišla vyrovnať klesnutú hladinu po kultúre a  kvalitných tituloch na veľkom plátne, považovala tieto obmedzenia za zanedbateľné.

Aký bol môj výber filmov a ktoré snímky by ste si rozhodne nemali nechať ujsť?

Moje prvé kroky viedli na animák francúzsko-belgicko-španielskej spolupráce, ktorý je držiteľom Césara a ocenenia Najlepší európsky animovaný film roka. Josep (2020) je príbehom španielskeho utečenca, ilustrátora Josepa Bartolího, ktorý si vo francúzskom zajateckom tábore vytvoril netradičné priateľstvo s jedným z dozorcov. Odlúčenie od svojej milovanej a neustály stret s neľudským zaobchádzaním, potlačuje venovaním sa svojej vášne – maľovaniu. Ťažká predvojnová doba sprostredkovaná animáciou odetou prevažne do pochmúrnych farieb, rozhodne stojí za vzhliadnutie.

Josep (2020) - film
Zdroj: europeanfilmawards.eu

Bulharský Február (2020) zastupoval tradične vyšitú festivalovú snímku. Pomalé tempo s minimom dialógov, meditatívna kamera na pozadí divokej prírody a zachytenie prostého, no náročného osudu jedného pastiera v jeho 8, 18 a 82 rokov. Putovanie životom, ktorý nevyčleňuje priestor na lásku a akékoľvek pokušenia či dobrodružstvá, vo mne evokovol mierne smutný portrét, v ktorom som dúfala aspoň v jemnú osobnú vzburu hlavného hrdinu. Namiesto toho sme boli svedkami stojického prijatia generačného spôsobu života, čo pri dvojhodinovej minutáži, s absenciou akékoľvej zápletky, pôsobilo už mierne únavne.

Izrealská dráma Tak poďme! (2020) priniesla peknú rovnováhu na poli neľahkej témy autizmu. Nir Bergman ju dokázal po celý čas správne ukočírovať a vybalancovať príjemným humorom a úsmevnými scénkami, ktoré opakovane stisli pri srdci. A to aj najmä vďaka ústrednej dvojici podávajúcej kvalitné herectvo. Výnimočný príbeh otca, ktorý obetoval celý svoj život postihnutému synovi sa okrem iného dotýka dier v systéme, spoločnosti s predsudkami automaticky sa strániacej handicapovaným a postupnému starnutiu muža, ktorý je chvíľami viac ako jeho samotný syn, závislý na jeho láske.

Počas Art Film Festu padali rekordné horúčavy a tak sme si s partiou tematicky zašli aj na Plážové hry (2019). Debut režisérky Aimi Nacuto sa začal veľmi sľubne, s príjemnou tajomnou atmosférou. Do priestranného domu s neznámou majiteľkou začali počas dňa prichádzať rôzne postavy za účelom lákavého zavŕšenia dňa – večernej party. Postupne nastával sled rôznych bizarných či trápnych situácií, ktoré prinášali zábavné momenty, no v samotnom kontexte odbočovali od logiky či dejovej súdržnosti. Plážové hry boli skôr letmým zážitkom, ktorý síce ladil s aktuálnym počasím, no prvým závanom menšieho vetríka sa z mysle pomerne ľahko vytratil.

Plážové hry - film
Zdroj: japantimes.co.jp

V programe festivalu ma zaujala aj maltská dráma Luzzu (2021) z prostredia rybolovu. Po zistených zaujímavostiach si získala moju pozornosť ešte viac. Režisér pred natáčaním snímky údajne o rybolove prakticky nič nevedel a dokonca sa musel pasovať aj s morskou nemocou. Jeho vôľa poukázať na postupný zánik tradičného rybolovstva, ku ktorému neodmysliteľne patrí hrdosť v prebratí žezla  po predošlom pokolení, bola však silnejšia. Vydretá práca, v súčasnosti nepostačujúca na uživenie kompletnej rodiny, tlačí poctivého jedinca k činom, pri ktorých súčasne stráca aj vlastnú identitu. Luzzu je hraným filmom s dokumentaristickým nádychom a silne autentickým herectvom nehercov.

Prejdem k svojmu, v istom zmysle možno aj najsilnejšiemu filmovému zážitku festivalu. Mnohí by so mnou asi nesúhlasili. Minimálne tých pätnásť ľudí, ktorí to počas premietania vzdalo. Pôvodom malajský uznávaný režisér Ming-Iiang Tsai sa však údajne sám vyjadril, že sa nebude hnevať, ak niekto zo sály odíde, pretože film nerobil primárne pre divákov, ale pre umenie. Dni (2020) zachytávajú deň dvoch mužov, gayov, ktorých osudy sa pretnú v celkom netradičnej situácii, aby sa následne mohli, pravdepodobne definitívne, opäť navždy rozísť.

Ide o dvojhodinovú snímku dokonale skúpu na dialógy (dočkáme sa asi troch viet), odetú do pomalého tempa a dlhých pohlcujúcich záberov. Dni skutočne nie sú snímkou vhodnou pre každého. Skôr zaujmú trpezlivého, rokmi ošľahané artového diváka. No i ten môže tvrdiť, že mu absentujúci dej a vyprázdnenosť scén nedokázali sprostredkovať dostatočný zážitok. Na mňa to však fungovalo čarovne. Prostú príprava pokrmu som sledovala so záujmom a so zvedavými myšlienkami v hlave. Bude aj príloha? Príde aj návšteva alebo si vábivý pokrm zje mladý muž sám? V druhej polovici snímky dominovala intímna masáž týchto dvoch osamelých mužov, ktorá bola dobrodružná a tak precízna, že som sa po nej sama cítila ako po celodennej návšteve luxusného wellnessu. Takže áno, za mňa úplná spokojnosť.

Keďže prevažnú časť mojich festivalových výberov tradične tvoria drámy s fokusom na pomerne náročné témy, aspoň jeden odľahčený snímok vynímajúci sa medzi nimi, vždy padne vhod. Sused (2021) pod režisérskou a scenáristickou taktovkou Daniela Brühla, ktorý navyše stvárňuje hlavného protagonistu, síce komédiou je, no miestami prináša poriadne dusivú a nepríjemnú atmosféru. Vydarená konverzačka odohrávajúca sa prevažne v jednom priestore, si vystačí iba s minimom postáv. I keď mal nad samotným Brühlom niekoľkokrát navrch Peter Kurth a v závere som ešte dúfala vo vytiahnutie posledného esa, ktoré by umocnilo celkový zážitok, v zásade som sa kvalitne bavila od začiatku do konca.

Sused na Art Film Feste
Zdroj: moviepilot.de

Sociálna dráma Počúvaj! (2020) ma zas preniesla do života portugalskej rodiny žijúcej vo Veľkej Británii. Nedostatok finančných prostriedkov a starostlivosť o tri deti, z ktorých jedno je ešte bábätko a druhé nepočujúce, mladých manželov doháňa do stiesňujúcej situácie, v ktorej im na krk dýchajú nekompromisní pracovníci zo sociálky. Snímka ocenená na MFF v Benátkach je herecky presvedčivá, no niekde v pozadí zostáva pocit, že obdobné témy sme už v podobnom šate jednoducho videli.

Mojím posledným filmom na tohtoročnom Art Film Feste bola švédska Rozkoš (2021), ktorá si napokon z festivalu odniesla hlavnú cenu – Modrého anjela pre najlepší film. Pôvodne sme sa s partiou chystali na drámu Quo Vadis, Aida?, no nevinné zakecanie pri víne spôsobilo prepadnutie rezervačiek skrz plnú kapacitu kinosály. Prvotné sklamanie sme rýchlo zamenili za plán B – presunom (presnejšie polobehom) na spomínanú Rozkoš, ktorá sa premietala v priestoroch Kunsthalle. No práve takéto momenty z festivalov tvoria tie milé zážitky, na ktoré spomínate aj po rokoch :-).

Stihli sme to na poslednú chvíľu a švédska dráma z prostredia pornopriemyslu sa mohla začať. Zatiaľ čo jeden divák môže mieru jej kontroverzie a znesiteľnosti obsahu vnímať na bode mrazu,  s väčšou ľahkosťou bude rozhodne prijatá milovníkmi Gaspara Noého. Snímka obsahuje množstvo nepríjemných scén, ktoré pekne prepájajú pornobiznis so súčasnou silou sociálnych médií a dravosťou mladého človeka kariérne rásť za akúkoľvek cenu. No tvrdiť, že nás z hľadiska obsahu a zobrazených tvrdých praktík tohto odvetvia rázne šokovala, by znelo asi mierne pokrytecky. 22-ročná debutujúca herečka Sofia Kappel odviedla náročný, no veľmi kvalitný herecký výkon, za ktorý si odniesla cenu za Najlepší ženský herecký výkon. Všetkých víťazov nájdete na oficiálnej stránke festivalu.

Art Film Fest 2021

Tohtoročný Art Film Fest bol síce skrátený, no buďme vďační, že sa ho vôbec podarilo zorganizovať. Snáď možno o to viac sme si užívali všetky jeho ponúkané aspekty, ktoré za posledné mesiace prebiehali iba v obmedzenom režime. S vďakou za možnosť iba si tak sedieť a nechať sa štekliť slnkom. Viesť spoločné debaty pri víne a prestriedať ich pozeraním dobrých filmov. Neprerušovane, kolektívne. Už nie doma, ale tam, kam filmy patria. Do kinosál a na veľké plátno.

Vyjadri svoj názor. Ako sa ti páčil môj príspevok? 🙂

Ohodnoť príspevok kliknutím na hviezdičky

Priemer 5 / 5. Už ohodnotilo: 6

Zatiaľ žiadne hodnotenie. Buď prvý!

Zdieľaj
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *