10 najlepších filmov roka 2019

4.8
(17)

Filmový rok 2019 možno označiť za mimoriadne vydarený. Neustále nám prinášal nové tituly, ktorými poriadne prekvapoval. Zostaviť „top 10“ nebol žiaden problém. Naopak, zopár titulov by si tu ešte zaslúžilo byť.
Nakoniec som sa rozhodla pre týchto desiatich víťazov, pretože práve po vzhliadnutí nasledujúcich filmov mi dej vŕtal v hlave aj niekoľko dní a realita sa vznášala len kdesi bokom.

10. MONOS

Monos nie je ten tip filmu, ktorý si máte chuť púšťať dokola. To ani zďaleka. Ale je to niečo úplne iné, na čo ste bežne na plátne zvyknutí. A pre mňa to znamená silný predpoklad, že si získa moju pozornosť.

Brazílsky režisér Alejandro Landes natočil film o ôsmych vojakoch (pozor, ide ešte o deti), ktorí v odľahlej prírode kolumbijskej džungle plnia istú misiu a strážia svojho jediného rukojemníka.
Divák postupne preniká do ich zvláštnych rituálov a spoznáva jednotlivé postavy hlbšie. Ich veliaci dôstojník za nimi prichádza iba občasne kontrolovať plnenie úloh. Nakoľko ide o dospievajúce deti, ich emocionálna nezrelosť vedie k postupnému utrhnutiu sa z reťaze, kedy poriadok a zodpovednosť v skupine strieda chaos, rivalita a boj o vlastnú záchranu.

Obsahovo možno nejde o dokonalú záležitosť, ale vizuálna, zvuková stránka a dychberúce detské výkony, pri ktorých miestami asi doslova riskovali vlastný život, robia z tohto filmu neopakovateľný zážitok.

 

9. LILLIAN

Malý – veľký film z dielne rakúskeho dokumentaristu Andreasa Horvatha pravdepodobne videlo len veľmi málo Slovákov, čo je veľká škoda. Dvojhodinová rakúska dráma ma na tohtoročnom Cinematiku úplne odrovnala.
Hlavná hrdinka, Ruska Lillian (neskutočná Patrycja Planik) sa po neúspešnom uplatnení v Amerike rozhodne pre návrat domov. Na túto dlhú púť naprieč krajinami sa ale vydáva pešo.  Za celý dej nepovie ani jednu vetu, no napriek tomu mi verte, že sa nebudete ani chvíľku nudiť.

Naopak, o to viac priestoru dostáva divák na intenzívne vnímanie zvukov prírody, pričom sa iba z pozadia miestami čo-to dozvedá o aktuálnej situácii v krajine. Jej cesta domov je cestou absolútneho splynutia s kozmom, odizolovania sa od spoločnosti a akceptovania života samotného.

Lillian prijíma všetko, čo jej príroda poskytuje a to, čo jej ľudia dobrovoľne nedajú, si drzo berie. Pripravte sa na scénky čisto naturálne, miestami surové, či doslova bizarné. Nádherné obrazy prírody, ktoré sa vám menia pred očami – cez horúcu púšť a popraskané pery hlavnej hrdinky, až po ľadovú Aljašku. Úchvatná kamera a euforické zábery.
Záver filmu nesie silný odkaz. Človek má v sebe obrovskú silu, o ktorej často ani netuší, no príroda je vždy mocnejšia. Možno sa nám časom podarí ju zničiť, ale čo z toho budeme mať?

8. TOY STORY 4

Komerčná pixarovka sa trošku vymyká z ostatných, artovejšie zameraných tipov z tohto zoznamu. Tvorcovia z Pixaru ale stále vedia, čo robia a robia to sakra dobre.
Natočiť štvrté pokračovanie známeho príbehu hračiek tak, aby nenudilo a opäť prinieslo niečo nové už naozaj nie je také ľahké, no podarilo sa.
Toy story 4 je krásnym návratom do detstva. Je originálny, dojímavý, poučný a stále má čo ponúknuť. Nie len deťom, ale aj dospelým, ktorý si srdce nechali navždy pootvorené dobrodružstvám.

Nové postavy vôbec neprekážajú, naopak tá najdôležitejšia – “vidlák” je tak dokonale vtipná, rozkošná a originálna, že plastovú vidličku už nikdy nebudete vnímať tak obyčajne ako doposiaľ.
Donekonečna a ešte ďalej…tak ďaleko zablúdi vaša fantázia vďaka príbehu, ktorý stále MÁ srdce.

7. PARDON, NEZASTIHLI SME VÁS

Človek dúfa, že ak bude poctivo a tvrdo pracovať, tak mu bude dožičená aspoň istá úroveň finančnej nezávislosti. No medzi náročnou prácou a veľkou výplatou niekedy priamu úmeru len veľmi ťažko hľadať.
Režisér Ken Loach aj tento rok opäť priniesol na plátna ďalšiu kvalitnú sociálnu drámu. Verne sa drží svojej tradičnej šablóny, takže na jednej strane ničím výrazne neprekvapuje, no na strane druhej sa filmu nedá nič výrazne vytknúť. Pretože je presne o tom, čo život prináša…

Každodenný boj o prežitie, pracovná rutina – naložiť, vyložiť, ustriehnuť si čas, vypočuť si nepríjemných zákazníkov, v krátkych okamihoch precítiť dobrú energiu za zopár vďačných klientov, počúvať nezmyselné reči šéfa, ktorý vo vás nevidí človeka, ale iba akýsi objekt na zarábanie peňazí. A toto dookola 14 hodín, takmer každý deň. Kedy máte popri tom všetkom čas vychutnať si život?
Ricky sa dal na dráhu kuriéra, aby pomohol rodine splatiť dlhy. Jeho manželka robí opatrovateľku ľuďom, ktorí sú na to odkázaní. Prebaľuje, kŕmi, občas si vypočuje neoprávnené výčitky od zatrpknutých klientov. Napriek tomu sa riadi pre mňa neuveriteľne silným heslom: “Správaj sa k nim, ako keby to bola tvoja mama.” Okrem toho majú na pleciach výchovu dvoch detí, na ktorú už neostáva veľa času. No robia, čo môžu…
Myslím, že väčšina divákov je po vzhliadnutí tohto filmu vďačná za svoju prácu a životné podmienky, aj keď nie sú zrovna dokonalé.

6. MARRIAGE STORY

Je december, blíži sa koniec roka a vy už žiadnu filmovú pecku neočakávate. No zrazu to na vás Netflix spolu so Scarlett Johansson a Adamom Driverom vybalia. Ich marriage story vás chytí za srdce a prechádzate si ich drtivých rozchodom spolu s nimi.

Napriek tomu, že k tomuto rozhodnutiu dospeli vzájomne a obaja chcú, aby celý proces prebehol rýchlo, hladko a so zachovaním vzájomného rešpektu, ako to už býva, situácia postupne naberá trochu iný spád. Zamieša sa do nej ego, staré krivdy a nezmyselná potreba vyjsť z rozvodu ako víťaz. No a v neposlednom rade je tu spoločné dieťa.
Film obsahuje niekoľko perfektných momentov, s takmer dokonalým scenárom a vyrovnanými výkonmi (napr.manželská hádka, v ktorej Adam Drivej podáva azda svoj nalepší výkon vôbec).
Podrobnejšie som o filme písala tu.

5. SLNOVRAT

Oslava letného slnovratu versus psychadelický teror, aj takto by sa dal zhrnúť obsah filmu od režiséra Ariho Astera, ktorým ma veľmi milo prekvapil v lete tohto roka.

Dej nás zavedie do čarokrásnej prírody Švédska, v ktorom nás ovládne mystika a celkom iná kultúra, na akú sme zvyknutí. Jediným východiskom k prežitiu je sa absolútne podriadiť…
Partia amerických kamarátov sa vydáva na výlet do Európy, za spoznaním niečoho nového. Každý z nich má na to iný, osobitý dôvod – zvedavosť, odpútanie sa od minulosti, či zbieranie materiálu k svojej záverečnej študentskej práci.
Komúna, ktorá ich medzi seba spočiatku vrúcne privíta, však veľmi striktne uctieva určité tradície, zvyky a neodmysliteľnou súčasťou oslavy slnovratu sú aj isté, povedzme výrazne netradičné a bizarné rituály. Nuž, kultúra a hodnoty sú krehké veci a mladí návštevníci v cudzine ich budú musieť čím skôr prijať a aklimatizovať sa…alebo utekať rýchlo preč.

Režisér a scenárista Prekliateho dedičstva (2018) Ari Aster skúma vo svojom novom filme na jednej strane vzťahy, ľudské hodnoty a vyrovnávanie sa s traumatizujúcimi zážitkami. Na strane druhej poukazuje na fanatizmus a nezmyselné ľudské činy, ktoré sú vykonávané bez uvažovania. Iba surovo, automaticky, so zatemnenou mysľou.
Slnovrat je psychologická lahôdka, po ktorej plánovanú návštevu Švédska možno na chvíľu odložíte.

4. PARAZIT

Presuňme sa trošku do Ázie. Doposiaľ som asi nevidela film, v ktorom sa prelína toľko rôznych žánrov bez toho, aby z toho nevznikla chaotická zmes bez hlavy a päty. No kórejský režisér Bong Joon-ho to zvládol na jednotku a vytvoril veľmi hravé, prirodzené a očarujúce prechody vtipných scén do napínavých, ktoré sa v krátkom okamihu menia na romantické chvíľky a tak to pokračuje celé dve hodiny. Divák netuší, čo bude nasledovať a iba sa necháva touto zábavnou kórejskou vlnou unášať.

Charaktery postáv sú perfektne namiešané. V príbehu sa stretávajú dva diametrálne odlišné svety (chudobná a bohatá rodina) v ktorej jeden je prefíkaný, druhý povyšujúci sa, ďalšia zas milá, ale hlúpa…no každá postava v sebe nesie niečo, čo vám príde naozaj sympatické.

Vzácnosť tohto filmu tkvie aj v tom, že dokáže baviť a zaujať divákov zvyknutých na mainstream a zároveň veľmi potešiť aj tých viac artovo orientovaných.

3. U ZLATEJ RUKAVIČKY

Mastné vlasy, zhnité zuby, permanentný alkoholový opar a netradičné sexuálneho úchylky – to všetko definuje sériového vraha Fritza Honku. Tento „fešák“ v 70.rokoch blúdil po Nemecku ovplyvnený svojim detstvom, autonehodou, vojnou a komplexom zo svojej výšky (165 cm). Nebol to príjemný spoločník, no jeho príbeh je zaobalený nesmierne kvalitným čiernym humorom, nemeckými pesničkami v pozadí (síce nechápete prečo, ale máte chuť si ich okamžite stiahnuť) a niekoľkými nezabudnuteľnými scénami (ako napríklad tá s voňavým stromčekom). 

U Zlatej rukavičky vám poskytne poriadnu injekciu bizarnosti a zvrátených scénok, pri ktorých sa vám neraz zdvihne žalúdok. Pretože ten smrad, hniloba a zvrátenosť je v tomto prípade taká silná, že preniká cez samotné plátno až priamo k vám. No ak sa dokážete odosobniť a nebrať to celé až tak vážne (aj keď v tomto prípade ide o vykreslenie reálnej postavy), tak si to náramne užijete. Bronzová medaila teda patrí Nemecku a režisérovi Fatihovi Akinovi.

2. NARUŠITEĽ  SYSTÉMU

Tohtoročná prehliadka Be2Can nám priniesla dvojhodinovú sociálnu drámu, počas ktorej divák prežíva totálnu beznádej a viera v lepšie zajtrajšky mu pripadá absolútne nemožná. Celovečerný debut nemeckej režisérky Nory Fingscheidt je veľmi vyzretý a o guču v hrdle máte postarané.
Druhé miesto si u mňa získalo dievčatko s tvárou anjela – Benni. Miestami je naozaj nezvládnuteľná, no dá sa jej niečo vyčítať? Iba túži po základnej ľudskej potrebe nutnej k prežitiu – po láske. Jej neutíchajúca túžba po záujme a po bezpečí v matkinom náručí vyvoláva nekontrolovateľné záchvaty, v ktorých sa mysľou vracia k spomienkam na svetlé okamihy, ktoré sú zahalené do pozitívneho ružového oparu…

Celú moju recenziu k filmu si viete prečítať tu.

1. JOKER

Rozhodne jeden z najsilnejších zážitkov tohto roka a zároveň pre mňa osobne najväčšie prekvapenie inovatívneho stvárnenia komiksovej postavy, ktoré mi sadlo viac ako to bežné. Hneď od prvého momentu som opustila kinosálu a ocitla sa v Gotham City. V meste, v ktorom neexistuje žiadna nádej na šťastný moment. V meste, v ktorom je zlo zažraté v každom jednom špinavom kúte a ktoré postupne, ale dôkladne začne prenikať aj do vás. Nepríjemný Jokerov smiech, ktorý je zmesou obrovskej bolesti a jeho vnútorného plaču v pozadí s nádhernou islandskou hudbou od Hildur Guðnadóttir je kombinácia, ktorú nedokážete vytesniť z hlavy ani týždeň po premietaní.

Po Jokerovi budete mať chuť siahnuť po antidepresívach, pretože vám dokonale predvedie tú najväčšiu temnotu a beznádej. No súčasne si nebudete vedieť zmazať z tváre ten šialený úsmev z endorfínov, ktoré vám tento film priniesol. Joaquin Phoenix absolútne NESKUTOČNÝ.

Ak bude budúci rok rovnako bohatý, ako bol tento, tak sa máme na čo tešiť. Ktoré filmy boli pre vás tie top?

 

Vyjadri svoj názor. Ako sa ti páčil môj príspevok? 🙂

Ohodnoť príspevok kliknutím na hviezdičky

Priemer 4.8 / 5. Už ohodnotilo: 17

Zatiaľ žiadne hodnotenie. Buď prvý!

Zdieľaj
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *